BÁJKA O LÍŠKE A DIVIAKOVI
Čo sa stalo?
Utekala líška lesom a načúvala, aký je tam nesmierny pokoj. Nepočula zvuky zvierat, nepočula poľovníkov. Zamerala sa na hľadanie koristi. Bola nesmierne spokojná so situáciou v lese, keď tu zrazu uvidela diviaka, ako si o strom ostrí kly.
Líška ho chvíľu pozorovala a so záujmom sa opýtala: „Prečo si brúsič kly? Vôbec to netreba. Dnes je v lese pokoj, nikde nikoho. Naozaj tu nie je nikto, kto by ťa chcel napadnúť“, sebaisto zdôraznila líška.
Diviak na chvíľu prestal s brúsením, započúval sa, a líške odpovedal: „Možno máš pravdu, je tu pokoj, ibaže, ak sa ocitnem v nebezpečenstve, chcem byť pripravený. Potom už nebude čas brúsiť si kly“ a pokojne pokračoval v brúsení.
Čo z toho vyplýva?
Líšku zdanlivá pohoda obrala o prirodzený inštinkt - byť v strehu, predvídať nebezpečenstvo. Naopak diviak bol opatrný, ostražitý.
Poučenie: Buďme vždy na všetko pripravení!
Možno ste si práve teraz spomenuli na podobnú príhodu, kedy nedostatočná pozornosť, podcenenie nebezpečenstva mali navrch aj medzi nami ľuďmi. Možno sa o skúsenosť podelíte.
Vopred ďakujem za názor a za váš čas.
Zdroj: Ezopove bájky, ktoré zo starogréckeho originálu preložila Etela Šimovičová. Prerozprávané autorkou blogu.
